Hľadanie hlbšieho významu pohybu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hľadanie hlbšieho významu pohybu 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Učiť sa pohybu a milovať ho pretože pohyb je pre ľudí prirodzený a krásny, plný významu a absurdity zároveň, nám bolo zamietnuté. Museli sme sa prebojovať na vrchol, ako Sisyphus, aby sa pohyb stal niečím, čím nemôže byť. Niekedy sa teda zdá, že pohyb nás sklamal, nie preto, čím je, ale preto, čím sme ho žiadali aby sa stal.
screen-shot-2016-11-13-at-08-13-34

 

 

 

 

 

 

 

 

V mojom predchádzajúcom príspevku som písal o Purposeful PE. Náš spoločný cieľ je 'podporovať detí pohybovať sa podľa ich vlastných podmienok'. Jednoducho povedané, chceme deťom zabezpečiť nástroje, ktoré im dovolia pristupovať k mnohým benefitom, ktoré im do životov môže priniesť pohyb, vrátane pohybu iba kvôli sebe. Ide to štyromi rôznymi cestami:

Nejde o oddelené a izolované výchovné okruhy v oblasti telesnej výchovy. Sú prepojené a a vzájomne na seba pôsobia. Napríklad pokiaľ sa deti naučia, ako sa navzájom podporovať ohľaduplným a priateľským spôsobom, ale zároveň spôsobom plným výziev, potom budú viac aktívne. Myslím si, že toto je kľúč k rozvíjaniu pohybových schopností. Vyžaduje vyvážený prístup, sprevádzaný pozorovaním a dialógom. Je vzdelávanie podľa štyroch vyššie uvedených oblastí, ktoré  sa deťom dostane, dostatočné na to, aby zmenili zvoje návyky a vybudovali si celoživotnú lásku k pohybu bez toho, aby sme im pomohli nájsť význam pohybu? Stále sa to pýtam, avšak odpoveď som už našiel.

Peter Arnold v Meaning in Movement Sport and Physical Education uvádza, že pokiaľ má mať pohyb skutočne význam, musí byť viac ako len časť skutočnosti, ktorú treba študovať, alebo ako prostriedok slúžiaci vonkajším cieľom. Som si istý, že väčšina z nás učiteľov telesnej výchovy alebo trénerov mládeže by súhlasila s týmto filozofickým postojom. Dostaneme sa však naozaj nad rámec tohto? Vo všeobecnosti sústredime význam telesnej výchovy okolo ‘exercise-as-useful’, ‘movement-as-understood’ a ‘activity-as-enjoyed’, ale je to naozaj postačujúce na to, aby sme splnili obsah našich učebných plánov? Obzvlášť pokiaľ máme celoživotný cieľ, ktorým je účelná telesná výchova a aktívny životný štýl mimo školy? R. Scott Kretchmar pevne verí, že to tak nie je:

Nekvalitné zručnosti, slabé pohybové návyky, iba málo znalostí o fitness alebo veľmi prefiltrované informácie o pohybovej vede, nedostatočné predstavenie pohybových subkultúr - všetky tieto vlastnosti dcérskych spoločností, ktoré príliš často predstavujú obozretné, intelektuálne a afektívne prístupy a robia deti neschopnými konať kreatívne, objavovať, robia ich neangažovanými a chladnými. Cvičia iba z povinnosti, učia sa nejakú teóriu pohybu, učia sa vážiť si mechanizmy zdravia, užijú si trochu zábavy, a potom je tu príliš veľa prípadov, kedy sa deti vrátia k tomu, čo robili predtým.

Navrhuje, aby na deti, ktoré vyučujeme, čakali oveľa hlbšie úrovne významu, nad rámec troch typických zameraní našich hodín telesnej výchovy. Úrovne významu, ktoré nám môžu pomôcť dosiahnuť cieľ taký cenný, avšak nepolapiteľný, podporiť dieťa v zdravom životnom štýle aj mimo školy. Andrew Hawkins pokračuje ďalej, 'definovať telesnú výchovu v pragmatickom, utilitaristickom a materialistickom zmysle (t.j. pokiaľ ide o dcérske spoločnosti zdravia a wellness) znamená navrhnúť účel, ktorý je o niečo menej ako plne ľudský; teda, strácame našu profesionálnu dušu. Takýto prístup by mohol mať krátkodobé výhody čo sa týka peňazí, prestíže a vplyvu, ale za cenu skutočného humanizačného účelu.' Toto je všetko dobré, a je ľahké tomu uveriť na filozofickej úrovni, ale z pohľadu učiteľa alebo trénera, čo to vlastne znamená pre našu prax? Ako môžeme prakticky poskytnúť zmysluplné skúsenosti v rámci telesnej výchovy a mládežníckeho športu?

Kretchmar varuje 'Možno je príliš žiadať každého z nás, aby sa zaoberal nie len vyučovaním našich študentov, ale aby taktiež položil základy pre ich lásku k pohybu.' Vzhľadom na moje skúsenosti s výučbou telesnej výchovy a mnohými pragmatickými, utilitaristickými a materialistickými výsledkami, od ktorých sa teraz očakáva, že ich posunieme ďalej, je možné, že má veľkú pravdu. Myslím si však, že deťom ktoré učíme dlhujeme, aby sme stále kládli otázky o hlbšom a skutočnejšom význame pohybu tak sebe, ako aj im.


 

Pre viac informácií o Kretchmarových významných skúsenostiach v oblasti telesnej výchovy vrelo odporúčam pozrieť si prácu Déirdreho Ní Chróinína, Tima Fletchera a Mary O'Sullivanovej o Learning About Meaningful Physical Education  a na Twitteri @meaningfulPE.

 

Zdroj: https://drowningintheshallow.wordpress.com/2017/01/14/searching-for-a-deeper-meaning-in-movement/